I. INTRODUSAUN
Gerasaun foun mak hanesan dubun no lilin ba nasaun Timor -Leste nia futuru. Ho nune’e nasaun iha obrigasaun prepara sidadaun ida –idak tuir lei ne’ebé vigora ona iha konstituisaun. Artigus 19 Kostituisaun RDTL versiklu 2 Katak. Estadu sei halo buat hotu-hotu ne’ebé nia bele, atu tulun edukasaun, saúde, formasaun profisionál ba klosan sira. Maibé nudar gerasaun ne’ebé tur ona iha universidade, tenke iha sensibilidade no vontade hamósu mekanismu, hala’o identifikasaun ba kauza sira ne’ebé akontese iha sosiadade nia le’et no buka solusaun ho nune’e bele hakman governo banhira halo politika ba edukasaun.Klaru katak laiha dalan uniku atu muda rai ida sai dezenvolvidu sei gerasaun foun lahatoman -an kedas iha formasaun. Katak hosi nukleus ki’ik liu to’o bo’ot tenke sinergia ba malu iha prosesu edukasaun atu nune’e ikus mai ita nia mehi atu hetan zerasaun foun nebé iha kualidade akademiku no sentimentu empatia ba situasaun real ne’ebé povo hasoru -ba bele atinji metaou ojektivo ne’ebé tarzetu tia ona.
Atu realize mehi bo’ot ne’e sai realidade, ami estudente universidade Ermera oan ne’ebé ne’ebé agora dau-daun kontinua estudu iha Indonézia sente katak kn’ar ne’ebé mensiona iha leten sai hanesan obrigasaun ne’ebé importante tebes ba ami. Ho nune’e estudante universitariu la’os hatene de’it mak kritiku maibé presiza mós involve atu foti desizaun ba konstrusaun humana.
II. MISAUN
- Mudansa mentalidade sosiadade Ermera ba edukasaun
- Halo sosiadade Ermera tau prioridade ba sektor edukasaun
- Edukasaun mak chave dezenvolvimentu
III. OBJECTIVO
- Fo oportunidade ba juventude Ermera atu bele involve-an ba formasaun hakbit-an
- Hametin no haforsa integridade akademiku no sosiadade ermera bodik ba dezenvolvimentu distritu Ermera
- Existe sentimentu solidaridade no fraternidade iha ne’ebé de’it Ermera oan sira iha ba
- Hakbit no haktabir antuziasmu entre estudante ermera iha Timor –leste, Ermera no iha rai seluk
IV. ESPEKTASAUN
- Hametin no haforsa hodi dezenvolve Distrito Ermera liu hosi dalan edukasaun ne’ebé refere ba ita tomak, grupos akademiku e non akademiku atu sai hanesan analisador no implementadores iha sosiadade nia let.
- Hanesan prosesu formasaun edukasaun nian formula mós kestoens internal e mós formulasaun ba kestoens exsternal ne’ebé ligasaun ho problematika sira ne’ebé durante komunidade Ermera infrenta
- Prepara mós mentalidade rekursu humanus Ermera ne’ebé kompetativu.
V. INDIKASAUN
- Iha pessoa ne’ebé eskolhidu sira ba sai nudar diregente, dezignador ba politika sektor edukasaun Distritu Ermera
- Atu hetan kuadros bazika ne’ebé kondiz ho situasaun real komunidade Ermera banhira forma lei edukasaunn
- Iha sinerzismu entre edukasaun ho rekursu natural distritu Ermera nian no nesisidades sosiadade ermera rasik
- Sei hamósu aprendisazem ne’ebé sustentavel no util ba sosiadade ermera tomak ho nune’e halakon liafuan falta de informasaun no falta de konhesimentu.
VI. LINHA DA KORDENASAUN
A. Kona-ba aktividade dialokgu aberta ne’ebé desidi hamutuk entre HIMESEJATIM, HIMERY no KLESER. Katak ba organizasaun no pesoa nebe ami hanoin sei foti hanesan PROTEKTOR. Mak Asosiasaun Estudante Ermera (ASSER) no ASSESOR mak Alumni iha Timor. Ho desizaun ne‘e rasik sei fo espasu ba kada kn’ar organizasaun ou pessoa ne’ebé mensiona sei iha Kn’ar, direitu no responsablidade atu tulun komisaun bele hamutuk realize dialogu aberta ne’e rasik.1.Nudar Protektor, materia knar no responsable durante aktividade hala’o iha distritu Ermera. Mak hanesan tuir mai n’e :
- Protektor sei fo lisensa ba komisaun par bele uza emblema ASSER nian ba kualker surat ne’ebé sei sai (konvite, proposta, karta official no karta emprestismu) durante aktividade
- Protektor sei iha direitu absulutu ba korizi, muda no hadia antes halo aprovodu atu fo asinatura ba surat sira no tau karimbu
- Protektor sei iha direitu ba hadia, aumenta no hamenus contiudo hosi aktividade excetu topiku no modelu
- Presidente ASSER sei akompanha chefe komisaun no administrador iha konkursu abertura dialogu aberta
- Protektor sei iha responsablidade ba nesisidade ne’ebé komisaun persiza, liu-liu material durante komisaun hala’o nia aktividade iha Ermera
2.Nudar Assesor, knar no responsabel durante aktividade halo’o iha Ermera. Mak hanesan tuir mai n’e :
- Sei tulun komisaun hosi idea nomós material nune’e bele halo hakman responsabel komisaun durante aktividade iha distritu Ermera
- Assesor sei iha direitu absolutu ba hadia, aumenta no hamenus kontiudu hosi aktividade excetu topiku no modelu
- Sei sai parseiru servisu antes no depois ba aktividade ne’ebé sei realize iha Ermera
- Sei partisipa iha engkontru internal ne’ebé komisaun halo ho nune’e bele fo imput no output ba Lungu pontape ( Sepak Terjang ) ba aktividade ne’ebé sei realize iha Ermera
- Sai mós doador prinsipal ba aktividade ne’ebé sei halo iha Ermera
B.Iha aktividade ne’e rasik ami entre organizasaun ne’ebé mak sirkula iha INDONÉZIA hanesan Himpunan Mahasiswa Ermera Se-Jawa Timur (HIMERSEJATIM) Himpunan Mahasiswa Ermera Jogyakarta ( HIMERY) no Klebur oan Estudante Ermera-Kupang ( KLESER) mós fahe kn’ar no renponsablidade mak hanesan tuir mai ne’e :
1. Himpunan Mahasiswa Ermera Se- Jawa Timur ( HIMERSEJATIM) nia knar no responsiblidade mak hanesan tuir mai ne’e:
- Inisiator ba Dialogu Aberta
- Iha direitu atu responsabel ba topiku no modelu ne’ebé desidi ona iha forum tuir akordu
- Sei toma responsable ba chefe komisaun, sekretariu I, tejureiro no chefe komisaun sira iha komisaun humas, protokolo, konsumsi no marketing
- Inisiator ba koperasaun ho estudante universitariu Ermera oan iha Indonézia( Bali, Bandung, Semarang no Jakarta), Timor -Leste no fatin seluk atu partisipa durante aktividade hala’o
2. Himpunan Mahasiswa Ermera Jogyakarta ( HIMERY) nia Kn’ar no responsablidade mak henesan tuir mai :
- Iha direitu atu responsabel ba topiku no modelu ne’ebé desidi ona iha forum tuir akordu
- Sei toma responsible ba sekretariu II
- Inisiator koperasaun ho estudante universitariu Ermera oan iha Indonézia (Bali, Bandung, Semarang no Jakarta), Timor – Lests no fatin seluk atu partisipa durante aktividade hala’o
- Iha obrigasaun atu pastisipa iha enkontru internal no eksternal antes no depois aktividade iha Ermera
3. Klibur Oan Estudante Kupang ( KLESER) nia Knar no responsabel mak henesan tuir mai :
- Iha direitu atu responsabel ba topiku no modelu ne’ebé desidi ona iha forum tuir akordu
- Sei toma responsible ba chefe komisaun ba komisaun equpamento no dokumentasaun
- Inisiator koperasaun ho estudante universitariu Ermera oan iha Indonézia( Bali, Bandung, Semarang no Jakarta), Timor-Leste no fatin seluk atu partisipa durante aktividade hala’o. Iha obrigasaun atu pastisipa iha enkontru internal no eksternal antes no depois aktividade iha Ermera
VII. TARGETUS PARTISIPANTES
1. Narador, Aprezentador, Moderador no partisipante
A.Narador
- Autoridade Politika distritu de Ermera
- Administrador Distrito de Ermera
- Chefe Edukasaun Nivel Nasionál
- Chefe Edukasaun Nivel Distrital
- Lidere komunitariu ( Kultura)
- Presidente Klibur Oan Ermera (KLEAN)
B.Aprezentador ( Sub Topiku ba Materi)
- Phisikologia edukasaun (Indika ona )
- Importansia Edukasaun ba Sosiadade Ermera( seidauk iha)
- Sinergizismu Edukasaun Ermera ( seidauk iha)
C.Moderador ba Aktividade Dialogu Aberta
- ( Indika ona )
D.Partisipante ( Audence)
- Inan Aman (10 pessoal )
- Membros Asosiasaun Estudante Ermera
- Etudante Universitariu Ermera Oan Obrigatoriu
- Estudante Secundario nain 5 (lima) kada eskola
2.Konvidados Espesefiku (Internal)
- Director da Escola secundaria ne’ebé iha Distrito Ermera
- Dosentes ETIKA ( 6 pessoa )
- Dosentes ramu (cabang) Unpaz Ermera
- Membrus Klibur Oan Ermera (KLEAN)
- Chefe Juventude Distrito de Ermera
- Alumnu/i sira
3. Konvidadus Geral ( External)
- Autoridade Local, Distrital no Nasionál
- NGO Distrital, Nasionál no Internasionál
- Reprezentante Igreja
- Media Distrital no Nasionál
VIII. AKTIVIDADES NO DISKRISAUN
A. AKTTIVIDADES SIRATopiku : Importansia Edukasaun ba Dezenvolvimentu
Distritu Ermera
Sub Topiku : Phisikologia Edukasaun (I)
Inportansia Edukasaun ba Sosiadade Ermera
(II) Sinergizismu Edukasaun ho rekursus Naturais Distrito Ermera. (III)
Modelu : Dialogu Aberta (Interaktivo)
Lista Aktividade :
No
Aktividade
Espektasaun
Fatin
Responsible
Involvimentu
1.Dialog Aberta
Halo gerasaun foun ermera tau impoertansia ba edukasaun GlenoHimersejatim.Himery, Kleser, Asser no Alumni. Estudante Ermera oan Tomak
Sosiadade Politika, sosiadade sifil no sosiadade Militar Iha Ermera
2.Limpeza geral
Hasae Sensiblidade sosiadade Ermera katak invairomentu mós povo saudavel.
Merkado Gleno, sede Administrasaun ho Sede da edukasaun Estudantes Ermera oan tomak.Sosiadade Ermera tomak
B. DISKRISAUN
Atu bele hala’o dialogu aberta ne’e tuir duni ezizenzia no nesisidade ne’ebé persiza, ho nune’e komisaun hakarak esplika kona-ba kn’ar no autorizasaun ba Narador no Apregentador.
1. Narador
Iha dialogu aberta ne’e ami komisaun hili no desidi narador sira mak autoridade local iha distrito Ermera no chefe Edukasaun nasionál. Ida ne’e fo espasu ba ita nia autoridade nudar inisiator ba edukasaun distrital no sei hatan ba lian litik balun hosi repregentante (audience).Kn’ar no autorizasaun ba narador mak hanesan tuir mai ne’e :- Narador iha obrigasaun atu hatan ba lian litik hosi Partisipante (audience)
- Narador so iha de’it direitu atu halo konsensus ho audience ba di’ak edukasaun Ermera iha prezente no futuro se persiza
- Narador iha senseblidade rekonhese faktus inpedementu ba Edukasaun iha Distrito Ermera
- Narador sei halo’a kn’ar nudar aman durante dialogu aberta
- Narador no audience sei hamósu frame work (Kerangka Kerja) hamutuk durante dialogu aberta ne’e
- Frame work ne’ebé desidi hamutuk sei sai dokumentos hanesan parte ida ba Edukasaun Ermera
Iha ne’e apregentador hanesan meus ida de’it para buka tuir ou hatene faktores inpedimentu sira, dezafius, obstaklu (tantangan) eros, defisencia (kekurangan) no nivel senseblizasaun (kesadaran) ba Edukasaun ne’ebé durante ne’e akontese iha sosiadade Ermera. Depois apregentador loke oportunidade ba audencia atu hato penguntas, kestois no sugestois direitamente ba narador laos apregentador..
NOMOR KONTAKTU
No atu remata ami sei hato nomor pesoal kontaktu nian ho nune’e banhira iha informasaun ruma bele fasil hala’o kordenasaun.a. Nomor kontaktu iha Indonézia
- Email no face book : himersejatim@yahoo.co.id
- Nomor Telefoni : komisaun
Agapitu (+62)82143100689
Barto (+62)81215568914
b. Nomor Kontaktu depois komisaun Iha Timor
- Nomor Telemovel : Komisaun
Agapitu (+670) 7343250
Alo ( +670)7725890
Afoku (+670) 7340572
Tidak ada komentar:
Posting Komentar